Presvedčiť osobnosti, aby sa zapojili do projektu nebolo v niektorych prípadoch jednoduché, pretože počiatočné obavy a predstava namaľovať obraz bola priam nepredstaviteľná. Ako sa však osobnosti vnárali do hĺbky projektu, jeho cieľov, dôvodov, začali ho vidieť inou optikou a v širších súvislostiach. Nakoniec ich projekt “chytil” za srdce a vrhli sa do, pre nich, neznámych vôd výtvarného umenia.
Aby sme o dôvodoch zapojenia osobností do projektu vedeli viac, o ich pocitoch pri tvorbe svojho prvého diela na plátne, ako aj ďalších súvislostiach spojených s ich prvým „profesionálnym“ maľovaním a projektom, položili sme vybraným osobnostiam štyri rovnaké otázky. Radi sa s Vami podelíme o ich odpovede a umožníme Vám nahliadnuť do zákulisia projektu.
Otázky
- Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
- Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
- Je to náročné stať sa „umelcom”?
- Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Otázky pripravila a interview viedla Ing. Lenka Kmeťová, autorka a realizátorka projektu.
Koordináciu interview s vybranými osobnosťami zabezpečila projektová asistentka Kristína Poláková.
_________________________________________________________________________________________
PAVOL LANČARIČ
CEO, člen predstavenstva, Orange Slovensko, a.s.
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Orange sa snaží byť čo najaktívnejší v oblasti Corporate Social Responsibility, alebo teda spoločenskej zodpovednosti firiem. Maľujme srdcom je naozaj pekný, milý, ľahký a veríme, že pochopiteľný a inšpirujúci projekt, ktorý by mohol byť aj začiatkom niečoho väčšieho do budúcnosti. Preto sme privítali aj možnosť byť exkluzívnym partnerom projektu. Projekt Maľujem srdcom vyslovene zodpovedá našej firemnej kultúre, stratégii v oblasti sponzoringu a charity a už možno tak trošku aj tradícii.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Ja všeobecne hľadám inšpiráciu hlavne u kolegov a priateľov, s ktorými pracujem a trávim drvivú väčšinu svojho času. Nie som určite veľký maliar ani umelec, čo by som vedel aj dokázať. Motív mojej maľby sme vymysleli spolu s mojimi kolegami, je to teda čiastočne aj naše kolektívne dielo. Veríme, že sa verejnosti bude páčiť.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Myslím si, že umelcom sa musí človek narodiť a nedá sa to naučiť. Mne sa to teda nepodarilo, takže zodpovedajúc tomu sa k tomu aj staviam, samozrejme s plnou zodpovednosťou a vážnosťou.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Orange je už niekoľko rokov veľmi aktívny v oblasti charity a filantropie a snažíme sa byť v tomto aj vzorom pre iné úspešné firmy na Slovensku. Všeobecne na to čo Orange robí v oblasti filantropie a charity máme veľmi dobrú odozvu u oboch rozhodujúcich skupín recipientov – u našich zákazníkov aj zamestnancov. Naši zákazníci vidia, že sa nesnažíme byť len najväčším mobilným operátorom a vzorom úspešnej, efektívnej a dynamickej firmy, ale že myslíme aj na tieto otázky. Druhou skupinou recipientov sú naši zamestnanci, ktorí by mali pokiaľ možno z presvedčenia šíriť dobré meno našej firmy. Veríme, že naši zamestnanci sú hrdí, že firma, v ktorej pracujú, a na ktorej výsledkoch sa podieľajú, sa angažuje aj takýmto spôsobom, čo považujem za veľmi dôležité.
Náš postreh: počas školských rokov vynikal pán Lančarič zo všetkých predmetov, žiaľ práve z výtvarnej výchovy mal paradoxne jedinú dvojku. O to viac si preto vážime jeho “obeť“ v rámci projektu.
ERIC VAN DER LINDEN
Veľvyslanec a vedúci Delegácie Európskej komisie v SR
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
…pretože sa mi tento projekt zdá veľmi sympatický. Každý deň sme zaneprázdnení „neumeleckými“ a nehumánnymi aktivitami života, preto som presvedčený, že tento projekt skutočne chytí za srdce. Zvýrazňuje hlboký ľudský rozmer, čím je veľmi pekný a pre mňa extrémne sympatický.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
To je veľmi ťažká otázka, pretože nie som profesionálny umelec. Je to vôbec prvý raz v mojom živote, čo som sa zapojil do takejto aktivity. Venujem sa jej však s plnou vážnosťou. Definitívne som sa však rozhodol, že moje dielo nebude mať nič spoločné s Európskou úniou – nečakajte, že budem maľovať žlté hviezdy na modrom podklade. To pokladám za klišé. Budem sa snažiť vytvoriť niečo úplne iné. Keď ma niečo osloví, namiešam si farby a začnem.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Nie je ťažké maľovať, namiešať si farby a začať. Čo však považujem za veľmi ťažké je dosiahnuť uspokojivý výsledok.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Moji kolegovia sa len usmievajú. Moja rodina mi povedala, že nie som veľkým umelcom, preto si zo mňa robia žarty a smejú sa mi.
Náš postreh: pána Lindena náš projekt skutočne „chytil za srdce“. Počas našej návštevy si namiešal farby a začal naostro.
Je vidieť, že má z maľovania veľkú radosť. Tešíme sa, že sa projekt posunul aj do európskej roviny.
IVAN ŠTEFANEC
Riaditeľ pre európsku integráciu, Coca-Cola HBC, Viedeň
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Predovšetkým dobrá myšlienka, tá ma oslovila. Od začiatku vnímam tento projekt tak, že v ňom naozaj nejde o umeleckú hodnotu vytvoreného diela, ale o možnosť prispieť k jeho samotnej realizácii tak, aby sa splnil jeho cieľ. Preto bolo jednoduché ma presvedčiť, aby som sa zapojil. Moja odpoveď netrvala dlhšie ako jeden deň. Veľmi sa mi na ňom páči najmä inovatívnosť a skutočnosť, že taký projekt tu ešte nebol. Páči sa mi, že sa dali dohromady ľudia rôznych profesií, ktorí však majú niečo spoločné – ochotu pomôcť dobrej veci.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
V tomto prípade je pre mňa inšpiráciou najmä moja záhrada. Všeobecne môžem povedať, že riadenie je tvorivá práca. A každý, kto takúto prácu vykonáva potrebuje inšpiráciu. Umenie samotné je pre mňa tiež zdrojom inšpirácie. Doteraz som ho vnímal pasívne. Som veľkým obdivovateľom umenia, aj výtvarného, ale mne samotnému už od školských rokov maľovanie vôbec nešlo, dokonca výtvarná výchova bol môj najneobľúbenejší predmet. Týmto projektom ste však vo mne vyvolali záujem a vzťah
k maľovaniu. Teraz, keď to skúšam aktívne, zisťujem, že to naozaj nie je jednoduché, preto mám k nemu ešte väčší obdiv.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Predpokladám, že áno. Aj keď, ako som už spomenul, tvorivosť musí existovať v každej profesii. Pre nás manažérov je tvorivosť dôležitá v našej práci. U umelca ide o čosi iné. Ten sa nesmie opakovať, musí stále prichádzať s niečím novým, musí byť pôvodný. Dokonca sa od neho čakáva, že je zdrojom inšpirácie aj pre iných. Z tohto pohľadu je to veľmi náročné, preto obdivujem takýchto ľudí, takéto povolanie.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Všetci, ktorí o tom vedia, samozrejme najmä moja rodina, to berú s úsmevom. Vzhľadom na to, že poznajú moje „výtvarné nadanie“ je ich postoj pochopiteľný. Sú zvedaví, čo z toho nakoniec bude. Pravidelne ma častujú škodoradostným úškrnom, ktorý prezrádza jediné: “Veď uvidíme ako sa prejavíš”. Sú plní očakávania, preto sa budem snažiť nesklamať aj ich dôveru.
Náš postreh: mali sme príležitosť vidieť pána Štefanca so štetcom v ruke, priamo na mieste „činu“ a pozrieť sa na jeho dielo takmer pred dokončením. Sme presvedčení, že keby chodil do základnej školy teraz, z výtvarnej výchovy by sa stal jeho najobľúbenejší predmet.
PETER WEBER
Country General Manager, Hewlett-Packard Slovakia
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Myslím, že som v prvej chvíli k účasti v projekte pristupoval tak, ako predpokladám pristupovala aj väčšina oslovených osobností. To znamená, že mojou prvou reakciou bola záporná odpoveď. Vychádzal som s poznania, že maľovať vôbec neviem. Nechcel som vytvoriť niečo, čo by mohli ľudia vnímať ako istý druh exhibicionizmu, čo by mohlo skôr poškodiť môj imidž. V tomto smere ste však urobili kus práce, pretože ste trpezlivo vysvetľovali v čom spočíva podstata projektu, že všetci, ktorí sa zapoja sú na rovnakej štartovacej čiare. A keďže ide o vyjadrenie základnej myšlienky projektu abstraktnou formou, bola to určitým spôsobom aj výzva, aspoň raz v živote sa o to pokúsiť. Aj keď s obavami ako to urobím, či to nevyvolá skôr úsmev, predsa som sa na to podujal. Povzbudila ma aj skutočnosť, že sa podarilo dať dohromady významných ľudí rovnakej úrovne. Teraz s pokorou čakám, aké budú reakcie tých, ktorí moje dielo uvidia.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Mám už kus života za sebou, preto za zaujímavý zdroj inšpirácie pokladám oblasť fungovania spoločnosti a úlohu človeka v nej. Druhou oblasťou, ktorá ma mimoriadne inšpiruje je príroda. K nej mám už od detstva silný vzťah. Mám rád prechádzky horou, či dolinou. Sila prírody ma robí lepším a pomáha mi pozrieť sa na svet inými očami. Treťou, veľmi dôležitou oblasťou, ktorá ma tiež inšpiruje je rodina, priatelia. Je to prostredie, kde každý človek nachádza silu, keď mu je ťažko, keď sa potrebuje pozviechať a nabrať energiu. Toto sú moje tri hlavné inšpiračné okruhy.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Človek ani netuší, čo všetko sa v ňom skrýva. Existuje v určitom prostredí pracovnom, súkromnom, ktoré ho formuje. V jeho živote však môžu nastať krízové, či inak emocionálne ladené situácie, kedy sa prejaví spôsobom, aký by nikto nečakal. Môže ísť napr. o zapojenie sa do tohto projektu a objavíte v sebe netušené schopnosti. V menšej, či väčšej miere sa vynorí určitá skrytá danosť, nemusí ísť hneď o vyslovený talent, ale len o schopnosť do určitej miery vyjadriť svoje pocity, myšlienky tou najkomplexnejšou formou – obrazom.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Moju aktivitu prijali všetci s úsmevom, ale aj s pochopením. Jednoznačne však ten úsmev prevláda pred vážnosťou. Rozhodne ich reakcia nebola negatívna. Pochopil som, že sa budem musieť preto prezentovať vo veľmi „ľahkom tóne“, pretože v opačnom prípade, by som mohol vyzerať naozaj smiešne. V mojom úsilí mi pomáha moja vnučka Iva, ktorá sa k tomu stavia oveľa zodpovednejšie ako ja. Veľa o tom rozmýšľa, neustále sa k tejto téme vracia pri našich rozhovoroch. Dokonca mi rovno povie, ako má čo vyzerať, čo mám namaľovať. Musíme to potom spolu rozobrať do akej miery sa to zlučuje s mojou predstavou o výsledku.
Náš postreh: veľmi sympatické bolo najmä vyjadrenie pána Webera, že nakoniec presvedčil sám seba heslom svätého Augustína: „Keď iní a iné, prečo Ty nie Augustíne“. Ak k tomu prirátame ešte aktívnu pomoc jeho 10-ročnej vnučky Ivy, výsledok opäť potvrdí našu skúsenosť, že obavy a strach na začiatku boli skutočne zbytočné.
JÁN FIGEĽ
Predseda zahraničného výboru NR SR a hlavný vyjednávač o vstupe SR do EÚ
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Bola to pozitívna myšlienka projektu a presvedčivý spôsob oslovenia. Vnútorný hlas mi radil to skúsiť. Už Exupéry hovoril ústami malého princa, že najlepšie vidíme srdcom.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Keď snáď v krátkej budúcnosti človek prejde z východu smerom na západ cez tunel pod Braniskom, naskytne sa mu pri výjazde krásna scenéria Spišského hradu s okolím. Obraz je malinkým odrazom tejto nádhernej historickej a prírodnej reality Slovenska.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Najdôležitejšie je stať sa “umelcom života”. Žit život naplno, v radosti i nádeji, prijímat ho i dávať ďalej, hľadať, nachádzať a napĺňať jeho zmysel.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Rodina s porozumením, kolegovia s prekvapením. Všetci sú fajn.
Náš postreh: pán Figeľ dokázal, že nie je len politikom, ale tiež mimoriadne nadaným umelcom s optimistickým pohľadom na život a s úctou k slovenským kultúrnym a prírodným hodnotám.
ALENA HERIBANOVÁ
Televízna hlásateľka, moderátorka, autorka monografií a úspešných TV relácií
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Presvedčila ma dobrá myšlienka spojená s charitou aj chuť skúsiť niečo nové. A dobré nápady sú vždy hodné realizácie. V tomto prípade má človek navyše dobrý pocit, že môže pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú. Mne osobne sa veľmi páči motív srdca, tvorby aj pomoci. Všetko toto spolu ma presvedčilo, aby som sa pripojila a pokúsila sa vytvoriť niečo, čo možno bude mať zmysel.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Raz sa mi dostala do ruky kniha IKONY 20. storočia. Bola som nadšená fotografiami ľudí, ktorí trošku pohli dejinami. A keďže ma vždy zaujímala téma ženy, tak som si všímala predovšetkým ich. Mala som pocit, že by som mohla do obrazu, ktorý by ma mal charakterizovať, vložiť niečo, čo by bolo o ženách. Moja staršia dcéra Tamara práve maturuje na Gymnáziu vo Viedni z maľby a výtvarného umenia, tak sme dali „hlavy dohromady“ a rozmýšľali sme, ako by sme čo najlepšie zúročili túto myšlienku do podoby obrazu. Páči sa mi 20. storočie vo výtvarnom umení, zaujímavé nápady, pop art, kubizmus – aj v tom je kus mojej inšpirácie.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Určite je to náročné. Všetko, čo je dobré je aj veľmi náročné. Nič nie je zadarmo a náhodou. Nemyslím si, že jedným obrazom sa možno stať umelcom, alebo výtvarníkom. Mňa zaujíma tvorba ako taká. Od malička ma zaujímala. Ako dieťa som si rada prezerala obrazy, chodila s rodičmi do galérií. Dodnes si pamätám na svoj prvý šok z obrazu. Na prázdninách v Drážďanskom Zwingri som zbadala Rubensovu Ledu a labuť, obrovské plátno, na ktorom bol verne a detailne zachytený akt lásky medzi nádhernou labuťou a nahou ženou. Ten výjav plný vášne, tvarov, farieb a citu ma fascinoval. Dlho sa mi o ňom snívalo.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Nikto o tejto mojej aktivite ešte nevie, iba moja rodina – dcéry a muž. U nich som však našla plnú podporu. Dcéry ma dokonca pochválili, že som sa na to dala. Potešila som najmä staršiu. Je to jej „parketa“, môže mi radiť, z čoho má samozrejme veľkú radosť, a ja tiež. Som zvedavá, aký bude výsledok.
Náš postreh: o výsledku v prípade pani Heribanovej netreba vôbec pochybovať. Ako všetko, čo robí na vysoko profesionálnej úrovni, aj táto jej najnovšia netradičná aktivita nebude iná. Ak k tomu prirátame odborný dohľad jej dcéry Tamary, výsledok nemôže byť iný, než skvelý.
MICHAL DOČOLOMANSKÝ
Herec, člen činohry – umeleckého súboru Slovenského národného divadla
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Najmä vy, manažérky tohto projektu ste ma presvedčili. Už som sa v minulosti zúčastnil akcie, kde bol motív maľovania daný – lev. Bolo to pomerne jednoduché, pretože som ho obkreslil. V prípade tohto projektu si myslím, že je to pekná vec. A každá pekná vec, takáto humánna, ktorá je zameraná na deti ma zaujíma. Musel by som byt veľmi necitlivý, aby som sa na to nepodujal.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
V tomto prípade by som mohol hovoriť o umeleckom diele reprodukčnom, na javisku, teda hereckom, ktoré viem popísať. Toto je niečo nové, o čom som dokonca presvedčený, že to neviem. A pustiť sa do niečoho, čo človek nevie, vyžaduje nájsť v sebe veľkú silu. Vždy ma zaujímali nové veci. Len to skúsiť, či by to bolo možné, či to zvládnem. Samozrejme bolo to najmä v čase, keď som bol mladý. Mal som veľa energie, elánu a entuziazmu. Teraz, keď som starší, už sa mi veľmi nechce, trošku sa aj bojím. Kalkulujem, či sa mi to podarí. Stojí to veľa času, energie, a prečo? To sú otázky, ktoré si kladiem. Je to už horšie pustiť sa do niečoho neznámeho. Čo sa týka inšpirácie pre tento konkrétny projekt, milujem podmorský vodný svet. Je tam ešte veľa neobjaveného, celá škála živočíchov a ďalších krás, čo sa hádam ani nedá obsiahnuť. Práve tým som sa inšpiroval, to bolo zdrojom, podľa ktorého som skúsil vytvoriť svoje prvé výtvarné dielo. Je to trošku aj z núdze cnosť. Technika, ktorou maľujú insitní umelci na sklo je naozaj náročná. Má to svoj postup, kde kontúry sa nanášajú ako prvé, farby sa kladú na seba. Skúsil som to, ale nie veľmi úspešne. Našiel som si však vlastnú techniku, ktorou som si prácu uľahčil.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Je to veľmi náročné, najmä pre toho, kto to nikdy nerobil a nevie robiť. Ide tu aj o strach z neznámeho. Kedysi som čítal o jednom z významných maliarov, aký obrovský strach prežíva, keď sedí pred bielym plátnom. Má obavy začať. Presne taký pocit som prežíval, keď som mal pred sebou čisté sklo. A teraz čo, ako? To sú hrozné pocity. Iné je vytvoriť umelecké dielo v mojej hereckej profesii. Zo začiatku to bolo tiež veľmi ťažké, mal som podobné pocity. Robím to však celý život, preto to dnes za náročné nepovažujem. Za skutočne ťažkú považujem teraz túto aktivitu, s ktorou som sa v tejto podobe stretol prvý raz.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Úprimne povedané, s nikým som o tom nehovoril. Hanbil som sa. Nevedel som, čo z toho bude. Bál som sa, že by ma vysmiali. Aj to sa stáva. Možno teraz sa už pochválim, keď je dielo hotové. Už sa niečo udialo, možno je to dobré.
Náš postreh: pán Dočolomanský je skvelým domácim kutilom a zručným remeselníkom. Napriek počiatočným obavám je jeho “na skle maľované” dielo zaujímavým unikátom, za ktoré sa naozaj hanbiť nemusí.
MARTIN BABJAK
Operný spevák, sólista opery Slovenského národného divadla
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Moja prvá odpoveď je jednoduchá – Vy ako osoba i spoločnosť ste ma presvedčili, že je to dobrý projekt, najmä Váš entuziazmus a radosť, že sa do projektu zapojili také významné osobnosti, aj to ma presvedčilo – tá Vaša radosť. Z iskry sa rozhorí plameň a to podľa mňa je taká Vaša iskra, z ktorej vznikol ten plameň v podobe osobností, ktoré maľujú.
Asi sa Vás veľa ľudí bude pýtať, ako ste vy presvedčili tých ľudí, aby sa na to dali, aby maľovali. Veď niekto to tak bude brať, že je to aj „fuška“, je potrebné pri tom doma sedieť, vyžaduje to čas. Ja osobne som maľoval tie dva obrazy vyše mesiaca. Záležalo mi však na to, aby ste z toho mali čo najväčší úžitok. Doslova som sa s tým vyhral. A aj keď to nemá umeleckú hodnotu, to musím zdôrazniť ani si to nemyslím, pretože viem, že keď je niekto maliar, je technicky tak perfektný, vie narábať s farbami, vie narábať s ceruzkou, vyzná sa v priestore, všetko vystihnúť, musí byť vyškolený dobrým profesorom.
Podobne ako my, povedzme operní speváci, keď chceme parádne zaspievať nejakú poriadnu operu, tiež to nejde zo dňa na deň a tiež nám to veľmi dlho trvá, kým sa k tomu dopracujeme. A potom vyzerá to jednoduché a v tom je to umenie. Možno niekto, kto pristupuje k výtvarnému umeniu diletantsky sa pozrie na nejaký obraz a povie si, veď taký obraz keby som sa trošku snažil namaľujem aj ja! Ale kto to skúsi, zistí, že až také jednoduché to vôbec nie je, že taký obraz nenamaľuje. Potom si povie, prečo to ja neviem? To hovorím najmä preto, aby tí ozajstní umelci, maliari sa neurazili, že im „leziem do kapusty“. Pretože môžu mať taký pocit.
To je ďalšia z vecí, ktorá ma presvedčila zapojiť sa do projektu – vyskúšať si nové veci, nie predvádzať sa, že viem aj maľovať! Lebo to si myslím, že neviem. Môžem mať nápady, môžem niečo farbami na to plátno „napatlať“. Môže to byť aj pekné, ľudia si môžu povedať, že som sa posnažil, že som zlatý, veď som sa tomu trošku venoval, dokonca sa im to môže aj páčiť. To bude asi najvyššie ocenenie, ktoré sa vám dostane.
Charitatívne projekty sú podporované na celom svete a podporovať sa musia, väčšinou ich podporujú ľudia, ktorí majú k tomu taký vnútorný vzťah. Nerozmýšľajú nad tým, či je to potrebné, či nie, kde pôjdu získať peniaze a pod. Musím vedieť, že tí, ktorí manažujú takéto charitatívne aktivity, dajú na to pozor. Aby sa prostriedky dostali skutočne tam, kde sa majú dostať. Takže aj toto všetko ma presvedčilo, aby som sa zapojil a namaľoval obraz. Maľoval som dva obrazy, lebo som si povedal, že jeden bude málo.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Inšpiráciu som hľadal už v detstve. Kreslil som vtipy, postavičky, snažil som sa o karikatúry. Dokonca som ich raz poslal Viktorovi Kubalovi. Aj mi odpísali z jeho tímu, že ak mám záujem o túto činnosť, mám sa prihlásiť na umeleckú školu. Ale tam som vedel, že je nutné zvládnuť talentové skúšky a to asi bolo jasné, že nemám šancu voči tým, ktorí maľovali oveľa viac a krajšie ako ja. Vedel som, že mi to neprejde. Potom neskôr od asi šestnástich rokov som už nič nekreslil. Toto sú moje úplne prvé obrazy, ktoré môžem nazvať, že som namaľoval prvé v živote. To sú absolútne originály, bez skúsenosti v tomto štýle. Verím, že ľudia ocenia práve túto skutočnosť, že všetci, čo sme sa dali na maľovanie, robili sme to len kvôli tejto akcii. Že sa človek na to dal. Pokúšal som sa kresliť, ale stálo ma to veľa úsilia a času. Oveľa viac ako tých, ktorí mali na to talent. A ja som vždy bojoval, aby som mal z výtvarnej výchovy aspoň dvojku, lebo otec mi trojky zakazoval nosiť.
Konkrétnu inšpiráciu som pre svoje obrazy našiel vo farbách, ktoré ste mi dali k dispozícii. S olejovými farbami som ja v živote nekreslil. Terpentín nám smrdel v celom byte. Tak som si začal „machliť“ na palete a nanášal som na plátno. Ceruzkou som si predkreslil motív a potom nanášal farby. Vždy, keď sa mi niečo podarilo namaľovať, snažil som sa to farebne vylepšiť, ak som mal pocit, že to skôr pokazím, tak som to už radšej nechal tak. Celá moja technika maľovania spočívala v tom, že som mal farby a štetce.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Bolo to náročné, chcel som tie obrazy ľudovo povedané „vymakať“, tak ma to stálo veľa času. Mesiac to určite bol. Mal som v hlave už určitú predstavu. Každý deň som namaľoval niečo. Veľmi ma to chytilo a naozaj som to nechcel „odfláknuť“. Tým, že som vedel, čo chcem namaľovať, maľoval som to pomaly, lebo som sa bál, aby som to nepokazil. Keď som bol po hodine-dvoch maľovania nervózny, tak som to radšej nechal, aby som niečo nepokazil. Takže stať sa umelcom je veľmi náročné. Stať sa umelcom v úvodzovkách, nie je až také náročné. Vyžaduje to len určitú obeť v podobe voľného času pre túto vec. Musím sa však priznať, že keby som mal namaľovať obraz bez toho, že to má tento konkrétny charitatívny cieľ, tak by som to neurobil. Pretože som pri tom cítil, že nie je to také jednoduché namaľovať dobrý obraz. Teší ma, že to má tento charitatívny účel.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Čo sa týka rodiny, keď videli ako maľujem, zdalo sa im, že mi do naozaj ide, že to nebude celkom márna aktivita, a že snáď aj Vy z toho budete mať radosť. Fandili mi a podporovali ma. Deti sa tešili, že je to pekné, chodia na výtvarnú výchovu, tak vedeli oceniť moju snahu. Keďže som mal obrazy namaľované už skôr, nejaký čas viseli pekne zavesené, na stene. Keď prišli priatelia, známi na návštevu, tak som im ich ukázal s poznámkou, že som to maľoval ja. Nechceli veriť, že som to maľoval ja. Boli prekvapení z tej kvality na obrazoch. Tie obrazy sú doslova husté. Je vidieť, že som sa pri nanášaní vyhral a skutočne som sa tomu venoval. Nikto sa však samozrejme nenadchýnal, pretože ozajstný obraz je ozajstný obraz. Ale môjmu synovi sa to tak páčilo, že mi povedal, že keď si raz bude zariaďovať byt, tak mu musím namaľovať obraz. Tak to je opäť inšpirácia, keď ma niekto takto vyzve, tak ja mu namaľujem. Ale sám od seba, nemá to zmysel.
Náš postreh: už prvé stretnutie s pánom Babjakom bolo zážitkom. Rovnako, ako jeho presvedčil náš entuziazmus a radosť, mali sme my radosť z jeho entuziazmu. Jeho zapálenie pre dobrú vec bolo nákazlivé, čo je v jeho obrazoch vidieť
MILAN LASICA
Herec, autor, riaditeľ Štúdia L+S
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Vy ste ma presvedčili. Vôbec som o tomto projekte nevedel, až keď ste prišli za mnou, tak som to sľúbil. Mal som asi správny pocit, že ide o charitatívnu činnosť.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Nenachádzam zatiaľ nijakú. Už som z toho úplne zúfalý a neviem, čo budem maľovať. A ani neviem ako. Pravdepodobne sa budem musieť poradiť s dcérou, ktorá maľuje.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Pre mňa je to nemysliteľné, pretože ja nemám žiadny výtvarný talent. To je to, čo mi naozaj chýba. Nikdy som neskúšal maľovať. Toto je moje prvé stretnutie s maľovaním, ešte k tomu s olejovými farbami a na plátno.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Nevedia o tom. Jedine moja dcéra, od ktorej očakávam, že mi pomôže, ale ona to necháva na mňa. Aj som si v prvom momente myslel, že to namaľuje za mňa, pod mojím menom, ale to samozrejme nechcem.
Náš postreh: napriek počiatočnému zúfalstvu nám pán Lasica obraz dodal a musíme úprimne povedať, že nakoniec zaujímavú inšpiráciu skutočne našiel.
STANISLAV ŠTEPKA
Herec, autor, riaditeľ Radošínskeho naivného divadla
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Mal by som povedať – srdce… a bola by to pravda. Ale navyše bola v tom aj chuť čosi dokázať nielen druhým, ale i sebe. Po prvý raz v živote som mal maľovať na plátno. Pochopil som to ako malú výzvu. Dokonca, dostal som také súkromné pokušenie ešte si to aj zopakovať.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Asi to vidno na mojom „maliarskom“ diele – v mojej Radošine. Aj som mu dal taký názov Moja Radošina. Tam sa mi najlepšie žije, píše, ale tuším i maľuje.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Ani nie. Stačí mať iba talent a na tom po celý život tvrdo pracovať. Potom už ani nevnímate, že ste umelcom.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Som príjemne prekvapený – všetkých to takisto veľmi teší.
Náš postreh: pán Štepka v sebe nezaprie silný vzťah k rodnej vieske. Tá je na jeho obraze skutočne namaľovaná srdcom. A skutočnosť, že si to asi ešte raz zopakuje nám robí nesmiernu radosť.
ANDREJ HRYC
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Rádia TWIST a.s.
Honorárny konzul Seychelskej republiky na Slovensku
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Veľmi sympatický projekt, ktorý mi predstavila milá a veľmi šarmantná mladá dáma.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Obdivujem maliarov, zbieram obrazy a dlhé roky sa venujem galerijnej činnosti. Žiaľ, ja sám nadanie tohto smeru nemám. Dlho som uvažoval, čo mám namaľovať a potom pomohla náhoda.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Nie. Ide len o to, prekonať ten ostych. Na to človek potrebuje zdravú drzosť, no a tá mi ako iste viete, nechýba.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Obraz som namaľoval počas semifinálového hokejového zápasu s Českom na majstrovstvách sveta. Mali sme plný byt hostí, televízor hral, hokejisti hrali, a ja som bol tak strašne nervózny z výsledku, že som sa obrátil chrbtom a začal som maľovať to, čo som uvidel z okna mojej obývačky – vežu Dómu Sv. Martina. Pomohol som si fotografiou, ktorú som urobil pred niekoľkými týždňami počas splnu mesiaca a inšpirácia bola na svete. Góly som videl len pri opakovaní záznamu. So záverečným hvizdom bol obraz hotový.
Náš postreh: napriek jeho tvrdeniu, nadanie pán Hryc určite má. Svedčí o tom rýchlosť s akou namaľoval krásny obraz. Právom mu patrí prívlastok všestranný umelec.
PROF. PAVEL TRAUBNER
Dekan LFUK, prednosta I. neurologickej kliniky FN LFUK
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Ako lekár si uvedomujem význam humanity, ľudskosti, kedy ľudský prístup k pacientovi mnohokrát pomôže viac ako akékoľvek drahé lieky. Ak sa skupina milých ľudí rozhodla urobiť akciu, ktorá má humanitný charakter, už i názov hovorí Maľujeme srdcom, to znamená, že je to akcia, ktorú môžem len podporovať. A aj keď sa priznám, že som úplný analfabet čo sa týka maľovania, rozhodol som sa prijať takúto úlohu, dokonca som to aj trénoval, aby som sa úplne nezosmiešnil, napriek tomu samozrejme, čo som namaľoval nie je nejaké umelecké dielo, ale maľoval som ho srdcom. Preto si myslím, že takáto aktivita je nesmierne dobrá, najmä v období keď treba budovať tolerančné medziľudské vzťahy.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Človek má nesmierne veľa inšpirácií. Zo života, z osobných zážitkov, z histórie. Mojou inšpiráciou boli zvieratá, ktoré mám veľmi rád. Moji priatelia raz chceli zlikvidovať šteniatka, tak aj napriek tomu, že nemám priestor pre chov psa, jedného sme si vzali. Teraz som nesmierne rád, že ho máme. Môžem povedať, že je to „najľudskejší“ tvor široko ďaleko. Preto som sa rozhodol ho zvečniť na tomto obrázku. Myslím, že nie veľmi sa mi to podarilo. Je to veľmi amatérske, narcistický obraz. Myslím si však, že nie je rozhodujúce, či sa moje dielo rovná Rubensovmu obrazu, ale skutočnosť, že bolo namaľované tak, že ak urobí niekomu len malinkú radosť, tak splnilo účel.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
Nesmierne obdivujem umelcov, dramatických, umelcov pera, štetca, krásneho hlasu. Milujem divadlo, som predsedom št. fondu PRO SLOVAKIA, kde som s malými prestávkami od obdobia jeho vzniku. Veľmi sa mi páčia kultúrne aktivity, keď vznikajú. Urobilo mi to veľkú radosť, že som sa mohol „zababrať“ od farieb, a že vzniklo niečo, čo síce vyzerá ako obraz, formátom, aj keď o obsahu radšej pomlčím.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Keďže nie som príliš vzdelaný v takejto umeleckej tvorbe, nie veľmi som to publikoval a nie veľa ľudí to vie. Samozrejme príslušníci rodiny sa milo usmievali, s pochopením nad mojou snahou. Privítali to, hoci vedia, že moje dielo, ktoré vytvorím nebude nijaké zvláštne dielo. Keď som chodil na ľudovú školu, tak najväčšie problémy som mal s telocvikom a kreslením. Neboli to predmety môjmu srdcu blízke. Mal som samé jednotky, preto aj z týchto som dostal len preto, aby som nemal pokazené vysvedčenie.
EDUARD KUKAN
Minister zahraničných vecí SR
1. Čo Vás presvedčilo, aby ste sa zapojili do projektu Maľujme srdcom?
Predovšetkým ma zaujala originalita Vášho projektu. Cením si tento nápad a rád prispejem svojou troškou k dobrej veci. Ľudia by mali mať aj v dnešnej uponáhľanej dobe čas a cit aj na to, aby pomohli druhým, ktorí pomoc potrebujú, ktorí sú na ňu odkázaní. Niekedy na to netreba ani veľa. Stačí fantázia a kreativita, ktorú ste Vy preukázali. Taktiež ma fascinovala možnosť vyskúšať si moju zručnosť so štetcom a plátnom.
2. Kde nachádzate inšpiráciu pre vytvorenie prvého vlastného umeleckého diela?
Inšpiráciu hľadám v každodennom živote. Ten ich ponúka viac než dosť. Stačí, ak človek aj popri zhone a povinnostiach sleduje dianie okolo seba trochu inak, ako bežným „okom“ a vždy sa dá čosi vymyslieť. Aj keď človek musí mať tak trochu umelecké cítenie. Domnievam sa, že mne nechýba. Kultúra patrí totiž medzi moje koníčky a veľmi rád pri nej relaxujem bez ohľadu na to, o aký druh umenia ide. Teraz som mal možnosť vychutnávať si maliarske umenie nielen pasívne, ale aktívne čosi vytvoriť, čo síce nebudú obdivovať znalci maliarskeho umenia, ale čo tu človek tiež po sebe zanechá a čo má svoje isté posolstvo.
3. Je to náročné stať sa „umelcom”?
To záleží od okolností. Pre mňa to z jednej strany bolo a z druhej aj nebolo. Napádov máva človek viac. Ja som si musel nájsť to správne duševné rozpoloženie. To človek musí jednoducho vycítiť, kedy príde ten správny čas, keď je potrebné chopiť sa štetca. Keď to príde, príde aj chuť a potom sú všetky predpoklady na to, aby človek niečo stvoril. No a kritika ma s tým potom plné ruky práce… Každopádne, je potrebné mať umelecké sklony a vzťah k umeniu. Bez toho to nejde.
4. Ako vnímajú Vašu aktívnu participáciu na projekte Maľujme srdcom Vaši kolegovia v práci, rodina a priatelia?
Musím povedať, že som cítil a cítim podporu zo všetkých strán. Mám vynikajúcu a veľmi tolerantnú manželku, ktorá ma podporuje celý život a je prístupná na rôzne nové nápady. Povzbudzovala ma aj pri tomto mojom rozhodnutí. Kolegovia a priatelia, ktorí sú „zasvätení“ do tohto projektu mi držali palce, aby som to zvládol. Som im za to povďačný. Chcel by som sa Vám na záver poďakovať za Váš projekt. Pomáhate tým deťom, ktoré to dnes potrebujú. Držím Vám palce a verím, že budete úspešne pokračovať.
_________________________________________________________________________________________